Genertel zvažuje ponúkať poistenie na riziko spojené s výtlkmi
Oprava jedného výtlku v meste vyjde správcu cesty na 40 až 60 eur podľa toho, o akú veľkú dieru ide.
„Tisíce výtlkov, ktoré sú len na cestách v Bratislave, a ďalšie desiatky tisíc v ostatných mestách a na cestách mimo miest, sú veľkým problémom Slovenska. Okrem toho, že si na nich motoristi ničia svoje autá, sú aj bezpečnostným rizikom, ktoré môže skončiť tragickou dopravnou nehodou,“ hovorí Petar Dobrič, člen predstavenstva pre priamy a medzinárodný obchod poisťovne Genertel.
Tento rok sa napríklad stala nehoda, pri ktorej sa jeden vodič vyhýbal výtlku čím vytlačil vozidlo idúce v protismere do poľa.
Odborníci sa zhodujú, že je situácia na Slovensku v tomto smere veľmi nepriaznivá. „Najväčším problémom je akcieschopnosť správcov - rýchlosť zdokumentovania stavu a zabezpečenia nápravy, disponibilnosť adekvátnych technológií na opravu (použitie aj za studena) a zrejme aj dostatok okamžitých financií,“ povedal Ján Šedivý z Výskumného ústavu dopravného.
Správcovia ciest si síce nerobia špeciálne štatistiky o počtoch výtlkov, no na opravy a údržbu ciest idú ročne za celé Slovensko až desiatky miliónov eur. Oprava jedného výtlku v meste vyjde správcu cesty na 40 až 60 eur podľa toho, o akú veľkú dieru ide. V priemere sa pritom minie okolo 120 kg živicovej hmoty na jednu dieru v ceste. „Motoristi aj napriek výške rozpočtov a snahe správcov tento efekt nevidia.
V prípade, že si poškodia auto na výtlku, odporúčame im nehodu riadne zdokumentovať, v prípade väčšej škody aj zavolať políciu, a obrátiť sa na správcu cesty,“ dodáva Dobrič. Keďže je situácia s výtlkmi na cestách veľmi vážna, Genertel zvažuje možnosť už čoskoro ponúkať produkt pre riziká spojené s výtlkmi. V súčasnosti analyzujeme situáciu, hovorí Dobrič.
Pre správcov existuje niekoľko možností, ako by mohli získať dodatočné finančné prostriedky na údržbu ciest a teda aj na opravy výtlkov. Asi najnepopulárnejším, hoci najspravodlivejším, opatrením by bolo zavedenie elektronického mýta aj pre osobné vozidlá a spoplatnenie celej cestnej siete. O zavedení tohto systému sa hovorí v rámci Európskej únie už niekoľko rokov, zatiaľ však platí e-mýto len pre nákladné autá.
Druhou možnosťou je participácia súkromného sektora a zodpovedných firiem, ktorým záleží na bezpečnosti premávky a motoristov. Komplexnosť problému, veľké rozpočty a veľký počet správcov ciest však zrejme zúži spoluprácu na menšie lokality.
Pozrite si tiež:
Genertel: Najviac nehôd sa stáva pri menších rýchlostiach
Nepoistené auto v zahraničí môže skončiť v šrote
Škody po výtlkoch si radšej odfoťte
