Rusínska škola zanikla aj preto, lebo neboli peniaze

Rozhovor so starostom Bajeroviec. (PR správa)

Bajerovce

Národnostné školstvo Rusínov živorí. V tomto roku ho tvoria už len tri základné školy, ale aj z tých jedna teraz v septembri zanikla – v Bajerovciach v Sabinovskom okrese. Aké okolnosti k tomu viedli, na to sme sa spýtali Michala Sekeráka, starostu obce, zriaďovateľa zaniknutej školy.

Keď sa pred pár rokmi Základná škola v Bajerovciach zmenila zo slovenskej na rusínsku, šlo o vítané rozšírenie siete rusínskych škôl. Kedy nastala táto zmena a ako dlho rusínska škola v Bajerovciach fungovala?

Škola bola založená v školskom roku 2011/2012. Predtým bola slovenská a potom sme ju preorientovali na školu s vyučovacím jazykom rusínskym tým, že sme podali žiadosť na ministerstvo školstva, ktoré žiadosť schválilo. Škola potom fungovala do konca júna 2014, presnejšie – do začiatku terajšieho školského roku, teda do 2. septembra 2014.

Prečo škola napokon zanikla? Veď začiatkom septembra 2014 ešte všetko nasvedčovalo, že sa v nej začne nový školský rok, alebo nie?

Je to preto, že škola nemala žiakov, ktorí by do nej nastúpili.

Akého počtu žiakov sa to týkalo?

Keď som prišiel na miesto starostu, škola bola slovenská a mala 10 žiakov v ZŠ na prvom stupni a šesť detí v MŠ. Ako starosta som sa zasadil o to, aby sa preorientovala na školu s vyučovacím jazykom rusínskym. Žiaci sa prispôsobili. Ich počet sa ani po zmene nemenil kvôli tomu, že by mali nejaké výhrady voči jazyku, ale ich počet jednoducho kopíroval demografickú krivku. Takže žiakov bolo menej úmerne tomu, ako postúpili do vyššej triedy, ktorú sme v Bajerovciach nemali.

Prečo sa však škola musela teraz v septembri zatvoriť?

Dôvodov je viac. Prvým je ten, že rodičia dali svoje deti do škôl mimo Bajeroviec. Žiakov teda malo byť na prvom stupni sedem a v škôlke mali byť tri deti. Pôvodne, v minulom školskom roku, sme sa so školskou radou aj s rodičmi dohodli, že sa pokúsime potiahnuť ešte jeden školský rok. Potom sa však – v období pred septembrom – rodičia rozhodli pre spomínaný prístup a dali svoje deti do iných škôl. Ja som to musel akceptovať. Keďže som od nikoho nemal k dispozícii žiadne oficiálne vyjadrenie, musel som čakať do začiatku školského roka a keď vtedy žiaci nenastúpili, musel som ako starosta konať a školu sme vyradili zo siete škôl.

V poriadku, ale prečo to rodičia urobili? Vyzerá to, ako keby tam zapôsobil nejaký ľudský faktor.

Otázka v Bajerovciach nikdy nestála tak, či má v obci fungovať slovenská alebo rusínska škola. Žiadne národnostné rozpory tu neboli, so všetkými rodičmi bolo dohodnuté, že dajú svoje deti do rusínskej školy. Za tým, že sa to napokon nestalo, treba vidieť iné problémy. V komunikácii medzi ľuďmi v obci, ale napríklad aj v tom, že sme veľmi silno pociťovali nedostatok financií od štátu, čiže naša škola bola podfinancovaná.

Ako sa toto podfinancovanie prejavovalo na chode školy? Mohli by ste to konkretizovať?

Mám ťažké srdce na to, že slovenské vlády prijali záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov, pod ktorými sú podpisy predstaviteľov Slovenskej republiky. Medzi inými Slovensko prijalo na seba záväzok aj v tom, že v národnostnom školstve treba najprv vytvárať ponuku národnostných škôl, ktorá musí predchádzať dopytu rodičov detí. V našom prípade sa to nestalo, my sme nijakú podporu zo strany štátu nepocítili. Napriek množstvu snáh a napriek tomu, že som každý rok posielal na ministerstvo školstva v rámci dohodovacieho konania žiadosti o dofinancovanie, pretože sme národnostná škola a navyše s nízkym počtom tried. Takže bolo existenčne nevyhnutné školu dofinancovať. Podložil som to číslami o tom, koľko máme žiakov a koľko by sme potrebovali prispieť.

Rezort školstva vám nedal ani euro, alebo nejaké peniaze predsa len dal?

Niekedy nám dali 500 eur a niekedy tisíc eur, ale to bolo všetko. Šlo o jednorazový príspevok na celý rok. Boli to minimálne sumy na školu – a to zdôrazňujem – počas jej fungovania, teda nie vopred, aby sa naplnil záväzok o vytváraní ponuky ešte predtým, než rodičia prejavia záujem o školu pre svoje deti. Tieto príspevky boli len symbolické, nič nevyriešili. V súčasnosti ministerstvo peniaze na odvody a na odstupné pre odchádzajúcich pracovníkov školy poslalo, avšak na to, aby sme mali na riadne fungovanie školy, sa peniaze nenašli. Som sklamaný z prístupu ministerstva školstva a ďalších orgánov, najmä ak vidím, ako sa štedro financujú školy pre Rómov, ale na naše rusínske školy peňazí niet. Rómske školy sa otvárajú a rusínske zatvárajú.

Na čo najviac potrebuje vaša škola peniaze?

Na nákup pomôcok pre žiakov. Aj v tomto prípade sú na Slovensku školy, ktoré ich dostávajú zadarmo, no my si ich všetky musíme kupovať. Ďalej sme potrebovali na energie a mzdy. Boli tu dve učiteľky, jedna v ZŠ a druhá v MŠ, plus jedna pracovná sila v kuchyni. Opravy a kúrenie som už zabezpečoval prostredníctvom Obecného úradu.

Koľko peňazí by, podľa vašich predstáv, mala dostať vaša škola navyše?


Z obecného rozpočtu sme podľa financovania na počet žiakov poskytovali 5 700 eur. Ale pri zmene financovania podľa tried by bolo potrebných – od roku 2015 – už 10-tisíc eur ročne. Tomuto hovorím, že je to čistá a úmyselná likvidácia malých škôl a národnostného školstva.

Kam chodia dnes školáci z Bajeroviec?

Chodia do slovenskej školy v obci Šarišské Dravce 10 kilometrov autobusom. Toto je ďalší problém – doprava. Aj ten som už riešil, lebo som žiadal posunúť časy odchodov. Ráno totiž autobus odchádza o 6,40, vyučovanie sa začína o 7,45 a deti tam musia čakať asi 40 minút. Pritom sú to deti na prvom stupni. Toto som riešil už v predošlých rokoch kvôli tomu, že takýto problém mali už naše deti z druhého stupňa. Dosiaľ sa to nevyriešilo. Teraz sa k nim pripojili aj deti z prvého stupňa, a nič sa nemení. Problém je v počte cestujúcich žiakov, keďže od nás sa odváža malý počet, prednostne sa vo vhodnejšom čase zvážajú deti z obcí, odkiaľ ich cestuje viac.

Bajerovce majú 301 obyvateľov. Teraz nebudú mať žiadnu školu?

Nie, nebudú.

Ak z obce zmizne škola, môže to prispieť k jej ďalšiemu úpadku. Ako to podľa vás ovplyvní život dediny?

Všetky vlády mali v svojich programových vyhláseniach od roku 1989 podporu a rozvoj vidieka. Ako je možné, že vidiek sa nerozvíja, ale vymiera? Slová sa na papier dávajú ľahko, skutočnosť však nechcel a nechce doteraz vidieť žiadny politik, veľkým sklamaním pre nás ako malé obce je aj Združenie miest a obcí Slovenska. Tak je to aj so zánikom školy v Bajerovciach. Automaticky teraz nastáva strata pracovných miest, prestane rozvoj národnostnej kultúry, mladé rodiny sa odsťahujú. A potom – ako tu chce niekto hovoriť o rozvoji vidieka.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

Viac na: www.cemerica.sk

Vyberáme z poistovne.sk

UNIZA_SF_1080x1080

Kam na výšku? Najžiadanejší vysokoškolský odbor na trhu práce môžeš študovať aj na Slovensku!

Až 3x vyšší dopyt po absolventoch a 100%-ná zamestnanosť. Strojnícka fakulta UNIZA je miestom, kde sa formuje nasledujúca generácia moderných inžinierov, ktorí menia svet. Ak hľadáš životnú istotu, prelomové študijné odbory a technologických lídrov na slovenskom trhu - je to tvoja jasná voľba.
28.03.2024
Čítať viac o Kam na výšku? Najžiadanejší vysokoškolský odbor na trhu práce môžeš študovať aj na Slovensku!
918_nemocnicabory3-redakcia

Najlepšie nemocnice na Slovensku za rok 2023

Tieto nemocnice hodnotia pacienti ako najlepšie.
27.03.2024 | redakčne upravené
Čítať viac o Najlepšie nemocnice na Slovensku za rok 2023
man-with-glasses-driving

10 najlepších autoservisov za rok 2023

Toto sú najlepšie autoservisy na Slovensku. Poznáte ich?
25.03.2024 | redakčne upravené
Čítať viac o 10 najlepších autoservisov za rok 2023

Vyberáme z banky.sk